Peloponézske vojny alebo peloponézska vojna je označenie pre vojnové akcie v rokoch 431 pred Kr. až 404 pred Kr. , ktoré začali ako konflikt medzi: Vojna trvala 27 rokov (s prestávkami) a skončila porážkou Atén. Vo vojne išlo o získanie nadvlády v Grécku a v gréckych osadách mimo Grécka. Aténčania sa snažili uskutočniť myšlienku gréckej jednoty. V roku 446 pred Kr. zvolali do Atén panhelénsky zjazd, ktorého úlohou mala byť dohoda o spolupráci medzi Grékmi. Zjazd sa však nezišiel, najmä pre odpor Sparty a rozdelenie Grécka na dva bloky sa potvrdilo. Periklés vyslal do Sparty posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Sparta návrh prijala. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 445 pred Kr., ale mier trval iba 14 rokov. Priamym podnetom pre vypuknutie vojny bol spor medzi Kerkyrou, podporovanou Aténami, a Korintom v roku 433 pred Kr. o osadu Epidamos a zákaz Megare používať prístavy a trhy v území panstva Atén. Korint si získal za spojenca macedónskeho kráľa (vypovedal Aténam vojnu), Sparty (vystúpila ako ochranca záujmov Megary) a iných mestských štátov. Hlavný článok: Archidamova vojna Keďže Atény odmietli splniť výzvu Sparty na ukončenie diskriminácie Megary, napadol spartský kráľ Archidamos roku 431 Atiku, spustošil ju, obyvatelia utiekli do opevnených Atén a aténske loďstvo spustošilo peloponézske pobrežie. Na čas to už vyzeralo tak, že vojna skončí, lebo Atény stratil veľa ľudí morom, ktorý vypukol oku 430 pred Kr., a Sparta zas mala veľa škôd z vojny. Keď už Sparta ponúkla rokovania o mieri, vstúpili však do vojny na strane Sparty Téby. Téby porazili Atény a proti Aténam sa vzbúrili aj grécke mestá v Trákii. Nakoniec roku 421 pred Kr. uzavreli Atény so Spartou mier potvrdzujúci predvojnový status quo (Nikiov mier). Hlavný článok: Sicílska vojna Keďže sa Korint a Téby na mierových rokovaniach nezúčastnili, neuznali Nikiov mier a spojili sa s niektorými mestami, ktoré boli pohádané s Aténami. Sparta sa časom postavila na stranu nepriateľov Atén. Atény boli najprv úspešné a roku 416 pred Kr. dobyli Melos, spojenca Sparty. Potom sa vojna rozšírila aj na grécke kolóni na Sicílii, kam Atény v rokoch 415-413 uskutočnili tzv. Sicílsku výpravu, pretože Egesta žiadala Atény o pomoc proti Syrakúzam, podporovaným Spartou. Syrakúzsko-spartské vojská 27. augusta 413 pred Kr. zničili aténsku flotilu pri Sicílii. Hlavný článok: Dekelejská vojna Ešte v tom istom roku Sparta napadla Atiku, kde obsadila Dekeleiu, aby odtiaľ ohrozovala Atény. Oslabenie Atén porážkou pri Sicílii a rokovanie o spojenectve Sparty s Perziou (dohoda potom roku 411) primäli maloázijské grécke mestá (okrem ostrova Samos), aby opustili Aténsky námorný spolok. Atény si vybudovali novú flotilu a dosiahli významné úspechy- oslobodili Hellespont a roku 410 pred Kr. porazili spartské lode pri Kyziku- , no veľkej presile nedokázali dlho odolať. Spartsko-perzské vojská porazili Atény roku 407 pred Kr. pri Notiu a roku 405 pred Kr. bola aténska flotila úplne zničená pri Aigospotame. Atény odteraz museli v rokoch 405-404 pred Kr. popri pozemnej blokáde z Dekeleie čeliť aj spartskej námornej blokáde, v dôsledku čoho v Aténach vypukol hlad a mor ktorý priniesla jedna z lodí ktoré prichádzali do Atén. Po štvormesačnom obliehaní Atény kapitulovali a roku 404 pred Kr. uzavreli mier. Mierom z roku 404 pred Kr. Sparta Aténam nanútila oligarchickú ústavu (30 tyranov), Atény museli zbúrať svoje opevnenia (tzv. Dlhé múry a múry prístavu Piraieus), vydať všetky svoje lode (okrem dvanástich) a museli podriatiť svoje vojsko spartskému veleniu.
Cesta k vojne
Archidamova vojna (431 - 421)
Sicílska vojna (421-413)
Dekelejská vojna (413 - 404)
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
