Bitka pri Termopylách bola jedna z bitiek tretej výpravy Peržanov proti Grékom počas Grécko-perzských vojen. Odohrala sa 11. augusta roku 480 pred Kr.

Prípravy Peržanov na bitku

Predchádzala jej porážka perzského vojska v bitke pri Maratóne, ktorú Peržania nehodlali nechať bez odplaty. No prv, než mohli začať s vojnovými prípravami, potrebovali si uporiadať svoje vnútorné problémy. Sužovalo ich povstanie Egypťanov (v r. 486 pred Kr.) a Babylončanov (v r. 482 pred Kr.) a nepriaznivo do osudov krajiny zasiahla smrť kráľa Dareia I. v roku 486 pred Kr. Na tróne ho vystriedal jeho syn Xerxes. Najprv sa vysporiadal so vzbúrencami čím sa stabilizovala vnútorná situácia. Hneď nato sa začal pripravovať na vojnu s Grékmi. V roku 481 pred Kr. poslal do Sparty a Atén poslov požadujúcich podriadenie sa Grékov. Poslovia však boli zabití, čo bolo jednoznačnou zámienkou na vojnu.

Xerxes zhromaždil obrovskú armádu, majúcu okolo tisíc lodí a vyše stotisíc mužov. S touto doposiaľ najväčšou armádou tých čias plánoval koordinovanú inváziu po súši i po mori. Pre tento účel dal postaviť cez prieplav Helléspont (dnešné Dardanely) pontónový most z ukotvených lodí vo dvoch radách. Most, tvorený 674 loďami, ktoré boli pospájané lanami, však rozmetala prudká búrka a tak prechod sa podaril až na druhý pokus.

Panhelénsky kongres

Vnútorná nejednotnosť gréckych mestských štátovi a neochota niektorých bojovať proti Perzii spôsobili, že Xerxes získal priazeň alebo aspoň neutralitu Thessálie, Argu i ďalších miest v centrálnom Grécku. Proti perzskej invázii sa však rozhodne postavili Atény a najmä Sparta, vládnuca najsilnejším pozemným vojskom v celom Grécku. Obe mestá sa spoločne postavili do čela obrany proti Perzii tým, že už v roku 481 p.n.l. zvolali na ostrov Isthmos snem (tzv. panhelénsky kongres), ktorého sa zúčastnili zástupcovia tridsaťjeden miest odhodlaných vzoprieť sa Peržanom. Na čele Aténčanov bol veliteľ vojska Themistokles.

Miesto bitky v súčasnosti

Na sneme vznikol plán vyslať spojené vojská o sile desaťtisíc vojakov pod vedením Sparťana Oieneta, ktorý sa mal pokúsiť udržať Peržanov v údolí Tempe medzi Makedóniou a Thessáliou. Tento plán sa však neuskutočnil. Miesto neho sa grécke vojsko rozhodlo zaujať obranné postavenie na východnom pobreží, a to na súši i na mori. Pozemnej armáde velil spartský kráľ Leonidas I. Táto armáda, majúca tristo Sparťanov a asi sedemtisíc spojencov, obsadila úžinu Termopyly (gr. Teplé brány), osem kilometrov dlhý priesmyk medzi útesmi Kallidromu v pohorí Oita a morom, na najužšom mieste široký iba päťdesiat metrov. V úzkom priesmyku sa obrovský počet vojakov Xerovej armády stal nevýhodou. Tak isto obávaná perzská jazda nemohla v tomto úzkom priestore manévrovať a bola prakticky nepoužiteľná. Aténske loďstvo o sile 271 triér pod velením Atéňana Themistokla zasa zaujalo postavenie pri myse Artemision na severe ostrova Euboia a tým bránilo perzskému loďstvu oboplávať termopylský priesmyk a napadnúť Grékov od chrbta.

Ešte pred začatím bitky, menšia časť perzskej flotily sa pokúsila oboplávať mys, ale búrka celú túto flotilu zničila. Napriek tomu Peržanom ostala značná prevaha, ale vďaka Themistoklovej taktike im nakoniec nepomohla k víťazstvu.

Priebeh bitky

Pamätná doska spartským hrdinom

Prvý deň bojov, Xerxes poslal do boja ľahkú pechotu, ktorá proti kvalitnej Gréckej zbroji nemala najmenšiu šancu. Druhý deň museli obráci Termopýl čeliť perzským elitným bojovníkom - Nesmrteľný. Boli považovaní za najťažšiu perzskú pechotu, ale ich straty v tento deň, boli porovnateľné s ľahkou pechotou (opäť hlavne kvôli zlej výzbroji).

Medzitým na mori Themistokles nečakane zaútočil na perzskú flotylu. Bitka začala podvečer, čím sa chcel Themistokles poistiť, ak by bitku prehrával (námorná bitka v noci nemá zmysel - v takom prípade by sa Peržania museli stiahnuť a Gréci by sa zachránili). V samotnej bitke Gréci (prevažne aténske lode) vyhrali, čo uštedrilo Xerxesovi psychologický úder.

Xerxes sa po druhom neúspešnom dni dozvedel o tajnom priesmyku okolo Termopýl (nevie sa presne, ako sa to dozvedel, ale pravdepodobne od gréckeho špeha). 10 000 mužov vyslal touto cestou, snažiac sa Leonidasa obísť (ako to mal pôvodne v pláne pomocou lodí). Leonidas vedel o tomto priechode, preto ešte pred začatím bitky postavil na toto miesto 1000 vojakov z mestského štátu Phocia. Keď títo vojaci videli prichádzať Peržanov, utiekli späť do svojho nedalekého mesta s tým, že budú radšej brániť svje vlastné mesto, ako priesmyk. Tým sa Xerxesovej armáde uvoľnila cesta k Leonidasovi. Ten, keď sa to dozvedel, poslal väčšinu svojich spojencov späť domov. Okrem cca. 300 Sparťanov ostali pri Termopylách ešte aj 100 vojakov z mesta Thespia (na nich sa častokrát zabúda - mali možnosť odísť, ale ostali). Odísť mohol aj samotný Leonidas so svojimi mužmi, ale ostali - nie kvôli tomu, že by boli tak odvážnymi bojovníkmi, ale preto, že to bola ich povinnosť voči Sparte (najväčšia pocta voči Sparte bolo umrieť v boji alebo pri pôrode).

Xerxes počas troch dní bojov stratil viac ako 20 000 mužov.

Smrť spartských bojovníkov v Termopylách pripomína pamätná doska s nápisom, jehož autorem je básník Simónidés